Minulý týždeň zažila Británia náročné hlasovania, ktoré neprinieslo žiadny ďalší pokrok ohľadne postoja poslancov k dohode o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie.
Po maratóne rokovaní a tiež trojdňovom hlasovaní v britskom parlamente sa Británia neposunula k riešeniu. Čas sa pritom kráti, keďže už 29. marca tohto roka by malo prísť k vystúpeniu Veľkej Británie z Európskej únie.
Tri dni rokovaní a žiadny výsledok
Najskôr britský parlament odmietol samotnú dohodu, ktorá obsahovala vyjednané dodatky, ktoré sa podarilo premiérke Mayovej vyrokovať s predstaviteľmi Únie.
Dotýkali sa najmä spornej severoírskej poistky, kedy dodatok hovoril o tom, že táto poistka by nebola trvalá, ale len dočasná. Druhý deň bolo na programe hlasovanie o odchode Británie z EÚ bez Dohody o vystúpení a Rámca pre budúce vzťahy, čo poslanci len tesne odmietli.
Napokon tretí deň hlasovali poslanci proti konaniu nového referenda o brexite a keďže sa vyjednávania ocitli na mŕtvom bode, poslanci nakoniec schválili, že Veľká Británia bude žiadať Európsku úniu o odklad konania brexitu.
Stále sa však čaká, že Theresa Mayová sa aj tretíkrát, čo jej poslanci odhlasovali, pokúsi získať podporu jej súčasnej dohody o vystúpení z Únie.
Premiérka Mayová v britskom parlamente.
Čo bude nasledovať
Nateraz existuje viacero možných alternatív. V hre je aj odchod bez dohody, teda tzv. tvrdý brexit, aj keď proti tomu poslanci hlasovali, ale keď nepríde k dohode na pôde britského parlamentu nastane tvrdý brexit aj tak.
Británia stále môže získať odklad vystúpenia. Podľa vyjadrení predstaviteľov únie však najneskôr do času konania eurovolieb.
V hre sú však aj ďalšie možnosti, ako zmena na premiérskom kresle, tiež vypísanie predčasných volieb, alebo konanie ďalšieho referenda o brexite, ktoré však súčasná Mayovej vláda odmieta.
jus, foto: SITA
