V uplynulom roku 2022 Slovensko zaznamenalo najvyššiu infláciu od roku 2000. Najviac rástli ceny potravín, palív a energií. Čo očakávajú obyvatelia Slovenska od roku 2023? Ako sa bude vyvíjať životná úroveň ich domácností? Aj toto sme zisťovali v našom pravidelnom koncoročnom prieskume.
Približne desatina (9 %) respondentov očakáva, že ich domácnosť si v priebehu tohto roka z hľadiska životnej úrovne polepší. Pritom len 1 % respondentov očakáva výrazné zlepšenie a 8 % čiastočné zlepšenie.
Naopak, polovica (52 %) respondentov uviedla, že v najbližších 12 mesiacoch očakávajú pokles životnej úrovne. Pritom až 19 % očakáva výrazné zhoršenie a 33 % čiastočné zhoršenie.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: PRIESKUM: Ako často používame sociálne siete?
Viac ako tretina (36 %) respondentov neočakáva žiadne zmeny v životnej úrovni ich domácností.
Myslíte si, že životná úroveň vašej domácnosti sa v nasledujúcom roku…
Tabuľka ukazuje očakávania rôznych skupín obyvateľov podľa veku, ekonomického postavenia a čistého mesačného príjmu domácnosti. Vyššiu mieru pesimizmu sme zaznamenali medzi ľuďmi vo veku 55 rokov a viac.
Až 62 % z nich očakáva v tomto roku celkové zhoršenie životnej úrovne ich domácností. Medzi respondentmi vo veku 35-54 rokov bol podiel takýchto pesimistov 47 % a medzi mladšími respondentmi vo veku 18 až 34 rokov ich bolo „len“ 43 %.
Pesimistickejší vo svojich očakávaniach sú najmä dôchodcovia (až 65 % z nich očakáva zhoršenie), ale aj manuálne pracujúci. Vyššiu mieru pesimizmu sme zaznamenali aj medzi horšie situovanými domácnosťami z hľadiska ich čistého mesačného príjmu.
Pri pohľade na vývoj očakávaní zmeny životnej úrovne v posledných 20 rokoch, môžeme konštatovať, že podiel pesimistov v porovnaní s minulým rokom prudko narástol (z 30 % v minulom roku na aktuálnych 52 %).
Aktuálne je tento podiel najvyšší od začiatku meraní, a je porovnateľný s hodnotami z úvodu nového tisícročia. Podiel optimistov (9 %) v porovnaní s minulým rokom poklesol o štyri percentuálne body. Stále silno zaostáva za predpandemickým obdobím, kedy bol až dvojnásobne vyšší.
Martin Slosiarik, zdroj: FOCUS, foto: shutterstock
