Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine prinútila Švédsko a Fínsko prehodnotiť pohľad na ich zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Ich vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) je aj v záujme Slovenska.
Bezpečnostné prostredie v Európe je v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine najhoršie od konca 2. svetovej vojny.
Medzinárodný poriadok založený na medzinárodnom práve a medzinárodných organizáciách sa ocitol v takom ohrození, aké sme nezažili dlhé desaťročia. Uvedomujú si to aj naši severní priatelia vo Švédsku a Fínsku.
Tí sa ešte donedávna starali o svoju bezpečnosť vo vlastnej réžii v spolupráci s EÚ a NATO. Aj oni si však v dnešných ťažkých časoch uvedomili, že viac ako kedykoľvek predtým platí, že v jednote je sila.
A keďže sú to krajiny so silnými a moderne vyzbrojenými armádami, schopnými prispievať aj k našej kolektívnej obrane, je ich členstvo v NATO a tým príspevok k bezpečnosti severoatlantického priestoru skvelou správou aj pre Slovensko.
Aj preto sme podpísali predmetné prístupové protokoly už začiatkom júla tohto roku a vláda SR vyjadrila súhlas s ratifikáciou oboch protokolov o necelý mesiac neskôr, 28. júla 2022.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: KLUS: Odišla kráľovná dvoch storočí
Kvôli letnej parlamentnej prestávke a vážnej koaličnej kríze sa bohužiaľ Slovensko zaradilo medzi tri posledné krajiny, ktoré formálne tento proces ešte neukončili ratifikáciou v parlamente.
Aj tomu je už našťastie v týchto dňoch koniec. V utorok 27. septembra 2022 odobrilo vstup Fínska 126 a vstup Švédska 124 poslancov naprieč politickým spektrom.
Samozrejme, v rámci riadneho procesu nás čaká ešte ratifikácia pani prezidentkou, no predpokladám, že v tomto prípade už nedôjde k žiadnemu zdržaniu.
Verím, že aj Maďarsko a Turecko nakoniec ratifikujú prístupové protokoly bez zbytočného odkladu a naša spoločná bezpečnosť bude ešte silnejšia.
Martin Klus, štátny tajomník MZVEZ za stranu SaS